Koncom minulého roku vyvolal Facebook, majiteľ aplikácie WhatsApp vlnu nevôle medzi miliónmi svojich užívateľov. Krátko po novom roku plánoval aplikáciu so všetkými jej užívateľmi a zbieranými dátami napojiť do svojeho ekosystému Facebook-Instagram-Messenger. Napriek tomu, že vlna nevôle a odchod miliónov užívateľov ku konkurencii ho dočasne v tomto kroku zastavili, je to len krátke pauza. Nadýchnutie pred finálnym krokom. A ten je doslovne nadosah.

K používaniu WhatsApp som sa dostal relatívne neskoro. Považoval som ho prvé roky existencie za ďalšie zbytočné rozptýlenie vo svete rastúcich sociálnych sietí. Chápal som jeho výhodám v krajinách s ťažko dostupným rýchlym internetom či represívnym vládnutím, no sám som necítil potrebu zmeny.

A predsa, tak ako stovky miliónov iných užívateľov po celom svete som časom neodolal, vyskúšal a prepadol jeho čaru – jednoduchosti, pohodlnosti, multifunkčnosti a bezpečnosti pri komunikácii s jednotlivcami či skupinami. Stal sa mojim každodenným a obľúbeným nástrojom.

A rovnako ako milióny iných užívateľov po celom svete som sa rozhodol, že je čas vystúpiť z vlaku, rútiaceho sa niekam, kam ja ísť už nechcem.

V tomto článku sa dozte viac o pozadí a detailoch problému s WhatsApp a tiež najlepších alternatívach, ktoré máte k dispozícii, ak sa rozhodnete podobne ako ja. Poďme teda na to.

WhatsApp v plameňoch

Ak aspoň trochu sledujete svet technológií, nepíšem zatial nič o čom by ste už nepočuli. Správy o “najväčšej migrácii” užívateľov obleteli svet začiatkom roka vo všetkých médiách.

Čo bol konkrétny spúšťač udalostí je ťažké dnes povedať.

Najviac k celému zvýrazneniu problému však prispel Apple keď začal zverejňovať v App Store tzv. Privacy labels – štítky ukazujúce, aké dáta aplikácie zberajú od svojich užívateľoch a ktoré vedia na užívateľa linkovať kedykoľvek späť (podrobnosti nájdete v tabuľke nižšie). V spojení s oznamom Facebooku o plánovanom využívaní týchto dovtedy nejasných dát v materskom ekosystéme s povinnosťou užívateľov súhlasiť s novými podmienkami rozdúchal u užívateľov prvé ohniská nesúhlasu.

Už len pomyselné ale o to účinnejšie priliatie oleja do ohňa prišlo od celebrít ako Elon Musk či Jack Dorsey verejne oznamujúcich odchod z WhatsApp.

Dovtedy najpopulárnejšia komunikačná platforma sa ocitla v plameňoch.

Ako sa vraví, dobré meno sa buduje roky, k jeho zničeniu však niekedy stačí len pár dní.

Trochu o pozadí WhatsApp

WhatsApp založil v roku 2009 Jan Koum, emigrant z Ukrajiny, v deň svojích 33. narodenín. Keď si začiatkom toho roku kúpil nový iPhone, veľmi rýchlo pochopil, čo bude toto nové zariadenie a vtedy len vznikajúci AppStore fenomén znamenať v budúcnosti. O pár týžňov bola na svete myšlienka a registrovaná firma, ktorá sa mala zakrátko stať synonymom mobilnej komunikácie.

Krátko po založení firmy Koum pritiahol do firmy vtedy nezamestnaného Briana Actona (o ňom ešte bude reč neskôr), kamaráta a bývalého kolegu z Yahoo. Obaja sa po odchode z Yahoo uchádzali o prácu vo Facebooku a obaja boli odmietnutí. Brian Acton sa aj napriek neskoršiemu vstupu do WhatsApp stal spoluzakladateľom, keď sa mu podarilo do rozbiehajúcej sa firmy priniesť prvú investícii vo výške 250 000 dolárov. Koum z neho týmto gestom spravil už o pár rokov jedného z najbohatších ľudí planéty.

Po krátkom čase “nepopularity” začal WhatsApp naberať užívateľov a záujem o neho rýchlo rástol. Len päť rokov po založení mala firma viac ako 400 miliónov aktívnych užívateľov. Taký rýchly rast nezaznamenal pri svojom vzniku ani Skype, Gmail, Twitter či Facebook.

Práve ten posledný menovaný s Markom Zuckerbergom na čele pochopil ako prvý potenciál WhatsApp a koncom roku 2014 zaplatil za akvizíciu neuveriteľných 19 miliárd dolárov (v skutočnosti viac ako 22 ale to je teraz nepodstatné).

Pri dohode o predaji s Facebookom bol WhatsApp firma s 32 zamestnancami. V čase finalizácie spojenia o pár mesiacov neskôr “až” s 56 zamestnancami. Mark Zuckerberg so svojim tímom vedeli, že túto dovtedy bezprecedentnú investíciu raz zúročia.

Hneď po spojení WhatsAppu a Facebooku mnoho užívateľov spozornelo. Napriek snahe prezentovať sa až filantropisticky bol Facebook už vtedy jedným z najsilnejších dravcov na trhu s osobnými dátami a na to nadväzujúcim reklamným priestorom v digitálnom svete. Bola to len otázka času, kedy sa firma rozhodne z aplikácie investíciu získať späť.

Pár rokov sa nič nedialo a Facebook dovolil aplikácii žiť relatívne vlastným a nezávislým životom. Zmena nastala v roku 2017 keď WhatsApp opustil spomínaný Brian Acton a o rok neskôr aj dovtedajší CEO a zakladateľ Jan Koum.

Obaja spoluzakladatelia argumentovali odchod nesúhlasom so snahou Facebooku prepojiť užívateľské dáta WhatsApp do existujúceho ekosystému Facebooku.

V oboch prípadoch išlo o pokrytecké gesto. Obom im muselo byť od prvého momentu jasné keď zobrali peniaze, že k tomu skôr ako neskôr príde. Napriek tomu až vtedy mnoho užívateľov naozaj spozornelo. A pár rokov sa zasa nič významné nedialo. Až do konca roku 2020.

O čo presne Facebooku ide?

Aby bol WhatsApp pre Facebook prínosom, musí začať prinášať peniaze. Nie však v podobe mesačných poplatkov, čo by odlákavalo užívateľov a prinášalo by z pohľadu možností len “drobné” ale v podobe dát. A ak ste to už počuli predtým a len krútili hlavou, je na čase tomu začať veriť. Dáta majú cenu zlata.

Napriek tomu, že Facebook je majiteľom WhatsApp, k použitiu dát cez všetky svoje systémy nemôže pristúpiť bez toho, aby na zmenu upozornil užívateľov a požiadal ich o súhlas so zmenou. A tak Facebook koncom minulého roku zverejnil, že do 8.2.2021 buď užívatelia budú s novými podmienkami a teda celoplošným zdielaním dát súhlasiť, alebo ich prístup do aplikácie prestane fungovať.

Ako píšem na začiatku, tento termín sa zrušil a nový bol ohlásený pod zámienkou len “malých úprav vo vzťahu k businessom” na 15.5.2021. Jasná intencia a spôsob jednania ukázali, čoho je však firma schopná.

Facebook disponuje vo WhatsApp dátami od viac ako dvoch miliárd aktívnych užívateľov. O akých dátach tu ale vlastne hovoríme? Aby som bol konkrétnejší, hovoríme o metadátach.

Ak sa vám začína zdať, že tomu naozaj nerozumiete a teda vás to ani nezaujíma, chvíľu vydržte a čítajte ďalej. Vysvetlenie a pochopenie je len zopár riadkov od vás.

Dáta či metadáta, komu na tom záleží?

Rozdiel medzi dátami a metadátami vysvetlím na príklade obyčajnej textovej správy.

Samotný obsah textovej správy ktorú pošlete sú dáta.

Informácie o správe samotnej – o odosielateľovi, príjmateľovi, čase odoslania, miesta odoslania, zariadenia z akého správa bola odoslaná, aký softvér na telefóne máte, či máte nainštalovaný Facebook a pod akým užívateľom atď. sú metadáta.

Ak vieme čítať obsah správ a ukladáme si ho, zhromažďujeme dáta.

Ak vieme čítať dáta o správach samotných a ukladáme si ich, zhromažďuje metadáta.

Na prvé zdanie sa vám môže zdať, že dáta sú cennejšie ako metadáta. No ako hovorí Gary Vaynerchuk v marketingu – Ak obsah je kráľom, kontext (metadáta) je bohom.

Časom zo zhromaždených metadát vieme zistiť prakticky čokoľvek – ako často adresáti spolu komunikujú, s kým ďalším a s kým tí ďalší ďalej, z akých zariadení, kde sa nachádzajú, kedy sú aktívny, ako rýchlo odpovedajú, aké zariadenia používajú, čo nakupujú atď. Je to pavučina (meta)dát, teda kontextu, bez začiatku a konca. Ak však disponujeme nástrojmi na rozplietanie tejto pavučiny, sme kráľom pavúkom a holé dáta sa začínajú meniť na informácie. Na veľmi atraktívne informácie ak vieme čo s nimi. A Facebook to vie veľmi dobre.

Kráľ pavúk

Väčšina ľudí na to zareaguje pokrčením pliec. Zvykli sme si. Google vie o nás takmer všetko z nášeho googlovania, surfovania po internete, používania Gmailu (kde mimochodom vidí nielen metadáta ale aj dáta samotné) a všetkých ostatných nástrojov, ktoré ponúka “zadarmo”.

Facebook vie o nás ešte viac ak používame jeho ekosystém, nakoľko sa mu dobrovoľne zdôverujeme so všetkými osobnými detailami, “kamarátstvami”, záujmami… no a každá ďalšia stránka na internete na nás niečo vie cez večne zberané cookies. Prečo je zrovna WhatsApp teda problém?

Nechcem odbáčať od témy, ale problém je do istej miery samozrejme všetko spomenuté. No to je na úplne iný článok. Snáď nabudúce. Teraz ale späť k WhatsApp.

Ak začne WhatsApp všetky nazhromaždené metadáta posúvať späť do materskej lode, tá ich začne spájať a korelovať s už existujúcimi dátami. Facebook sa tak stane kráľom všetkých pavúkov. Od toho momentu totiž vie oslovovať aj užívateľov, ktorí s Facebook ekosystémom nemali dovtedy nič spoločné – presnejšie targetovanie na základe správania, asociácií, zariadení, záujmov… No a ako to už je zvykom, tieto dáta bude poskytovať a zdielať ďalej. Politika? Obchod? Výskum? Výkonná moc? Čokoľvek a ktokoľvek. Hlavne, že sú z toho peniaze. Pre Facebook.

Zdá sa vám, že to znie celé ako konšpiračná teória? Žiaľ. Keď ako užívatelia získavame niečo zadarmo, napríklad prístup na Facebook, WhatsApp alebo Gmail, platíme s ďaleko silnejšou menou – osobnými údajmi a ich použití na… takmer čokoľvek.

Stále nejasný problém

Dočítali ste sa až sem a stále nevidíte problém?

Od rannej puberty bol môj prístup k okoliu vždy na úrovni “potreby vedieť”. Ak som nemusel, nehovoril som nikomu kam idem, s kým sa stretnem, kedy budem kde a ako často sa tam vrátim. Nehovoril som to rodičom ani bratovi. Určite nie susedom a už vôbec nie cudzím ľuďom. A som dosť presvedčení, že podobne to bolo u väčšiny z vás. Prečo by sme mali niekomu rozprávať niečo také? Prečo by sme chceli? Nemali a nechceli.

A potom prišli sociálne siete. Potreba držať si osobné osobným sa razom vytratila. Nie u všetkých, nie u mňa, ale náš postoj ako spoločnosti sa rozhodne začal meniť. Opäť, je to obsiahla téma, na ktorú tu nie je priestor. No za načrtnutie situácie to stačí.

Ak príde k napojeniu WhatsApp do materského ekosystému, používaním aplikácie dávame Facebooku prístup k dátam ako: s kým sme hovorili, kedy sme hovorili, ako dlho, ako často, s kým hovoril ten s kým sme hovorili my a s kým zasa ten ďalší… nie blízkemu človeku či rodine, ale Facebooku. A teda ako som už písal vyššie, de facto všetkým. Všetkým, ktorí sú ochotní za takého informácie zaplatiť a použiť ich. Lebo takto zozbierané dáta majú naozaj cenu zlata.

Keď nemám čo skývať, nemám problém

Možno sa teraz pýtate: “Má čo skrývať, keď sa tak bojí?” Mám. Všetci máme.

Ak si na túto otázku odpoviete sami v štýle, že o vás nikto nemôže mať záujem, zamyslite sa druhýkrát. Alebo, pozrime sa spolu na to z inej strany.

Ak nemáte čo skrývať, prečo máte záclony a závesy na oknách? Zamknuté dvere na dome? Prečo nenapíšete na dvere pri odchode “Idem do práce. Nebudem doma pred siedmou.”? Alebo každému čo stretnete na ulicy pred domom nepoviete, že ste boli práve za právnikom rozprávať o rozvode? V banke žiadať o ďalší úver? Za učiteľkou prosiť o lepšiu známku pre syna? Na zhromaždení mormonov, jehovistov, budhistov či len stretnutí protialkoholikov? Možno preháňam, ale dúfam, že začínate pomaly šípiť, kam tým mierym.

Skúsme malý príklad.

Ak sa Rado prihlási do skupiny alkoholikov na Facebooku, kľudne privátnej a teda “bezpečnej” Facebook to o ňom vie. Následne, z miesta, kde je s ním ďalších 5 ľudí posiela správu cez WhatsApp vám. O týždeň, na rovnakom mieste a v rovnakom čase ste s Radom a ďalšími 6 ľuďmi aj vy. Systém vás teraz pravdepodobne priraďuje štitok potenciálneho alkoholika.

Ak nová organizácia promujúca liečbu príde s reklamami na Facebook, ste v jej zábere. Nie preto, že ste vy hľadali informácie alebo sa asociovali s takými skupinami ale jednoduchm odvodzovaním súvislostí zo získaných metadát. A to je tento príklad naozaj ten menej nebezpečný, dokonca možno v konečnom dôsledku až pozitívny – ak ste naozaj boli na stretnutí AA, nielen v rovnakej kaviarni s Radom a inými ľuďmi a ak reklama na novú liečbu na vás zaúčinkuje.

Čo ale ak Rado bol týždeň predtým na stretnutí neofašistov? Alebo jediné čo vy s tým máte je to, že si s Radom, kamarátom z detstva vymieňate kopec správ o úplne nerelevantných témach. Pre systém, ak príde raz k asociácii Rada s neofašistami ste aj vy linka na pavučine. A to ešte stále hovoríme len o priamych súvislostiach. Nezabúdajte, že táto pavučina nemá začiatok a nemá koniec.

Pravdaže, čo opisujem dávno funguje na Facebooku samotnom. No WhatsApp nielen prinesie nové dáta do existujúcej základne užívateľov Facebooku, ale pripojí aj milióny tých, ktorí na Facebooku z tých či oných dôvodov nie sú. Ako napríklad ja.

Takéto prepojenie spôsobí, že sa aj z nepoužívateľov stanú odrazu používatelia. Bez šance na výber.

Nič v živote nie je jednoduché

Napriek akýmkoľvek argumentom to mnohými z vás asi ani nepohne. Zažíval som to denne, keď som dlhé roky pracoval v počítačovej bezpečnosti. Alebo celkom nedávno, keď sme vydávali audioknihu Edwarda Snowdena a rozprávali sa s ľuďmi o implikáciách prístupu k osobným údajom. Možno na chvíľu spozorniete… ale o pár minút je to už “dávny problém”. A vyhrá stará dobrá pohodlnosť. Na WhatsApp ste predsa zvyknutí. Viete, ako čo funguje. Čo sa dá, čo sa nedá a hlavne, sú na ňom “všetci”. A keď to nevadí ostatným, prečo by to malo práve vám?

S týmto Facebook samozrejme počíta. Pohodlnosť a zvyk je silným argumentom proti zmene u väčšiny z nás. Kam by ste z WhatsApp aj tak išli a koho by ste tam našli?

Ak to nevyskúšate, nikdy to ale nezistíte. Staré dobré príslovie “kto nič nerobí nič nepokazí” je v tomto prípade nefunkčné. Skôr platí, “ak sa nikdy nevydáte na cestu, nikdy nikam neprídete”.

Alternatívy za WhatsApp

V momente, kedy sa začal WhatsApp zjavovať koncom minulého roka vo všetkých technologických správach v negatívnej konotácii, milióny užívateľov hromadne začalo hľadať alternatívu.

Niečo, čomu predtým nikdy ani len sekundu nevenovali zrazu bolo témou dňa. A napriek desiatkam komunikačných platforiem a aplikácií dostupnýh na trhu, o väčšinu “odídencov” sa podelili nakoniec dvaja finalisti – Signal – Private Messenge‪r a Telegram Messenger.

Zakladateľ Telegramu, Pavel Durov v rozhovore začiatkom januára priznal, že v prvej vlne “najväčšej migrácie modernej doby” nabrali za 72 hodím viac ako 25 miliónov nových užívateľov. A to naozaj nie je málo.

Samozrejme, na trhu je podobných aplikácií ako Signal či Telegram neúrekom a dokonca aj v našich končinách sme o niektorých počuli už dávno. Či už to je Viber, alebo neslávne známa Threema. Napriek tomu, víťazmi sa stali práve spomínaní prvý dvaja.

Signal – Private Messenger

Používateľom Signalu som sa stal v roku 2019. Viac zo zvedavosti ako potreby zmeny. WhatsApp stále držal svoje dáta pod pokličkou, poskytoval end-to-end šifrovanie (o tom ešte neskôr) a boli na ňom všetci.

Na Signale som hladal jedného konkrétneho človeka, ktorý WhatsApp nepoužíval. Po nainštalovaní aplikácie som tam okrem neho našiel už len asi ďalších 5 ľudí z mojich kontaktov – a nikto z nich nebol z môjho blízkeho okruhu ľudí.

V priebehu roka sa počet kontaktov na Signale zvýšil na 11. Proti stovkám existujúcich na WhatsApp to nebolo nič. Ako ďalší komunikačný kanál s tými zopár ľuďmi to bolo ale funkčné riešenie.

Koncom minulého roku sa počet mojich kontaktov, ktorí sa registrovali na Signal doslova zo dňa na deň zvýšil na niekoľko desiatok a začiatkom tohto roka prešiel za prvú stovku. Mnoho z mojich “všetkých” sa presúvalo do nového vlaku tiež.

V čom je Signal lepší od WhatsApp? Jednoducho povedané, takmer vo všetkom. Pozrime sa ale najprv na to, čo majú spoločné.

Podobne ako Signal aj Whatsapp používa end-to-end šifrovanie ako pri individuálnych tak aj pri skupinových chatoch. Navyše, WhatsApp používa na šifrovanie komunikácie rovnaký Signal Protocol, open source (voľne dostupný) protokol, ktorého vnútornosti si môže pozrieť ktokoľvek kto má záujem. Tým však otvorenosť WhatsApp končí.

Na rozdiel od WhatsApp a Telegram, Signal nepoužíva žiaden cloudový backup či synchronizačný server. V praxi to znamená toľko, že ak aj šifrovaná komunikácia medzi vami a druhou stranou zostane niekde na internete uložená, k obsahu (dátam) sa vie dostať, aj keď len teoreticky, niekto iný. V prípade Signalu je celá komunikácia uložená len na koncovom zariadení, napr. vašom mobile.

Čo je však z pohľadu podstaty tohto článku najhlavnejším rozdielom je, že Signal o vás nezberá a neukladá nič.

Jediné, čo si Signal zaznačí je, s akým číslom sa užívatel zaregistrovali a kedy sa naposledy do systému prihlásil. Toto číslo neviaže na žiadne meno, e-mail, zariadenie či iné osobné a teda linkovateľné informácie k vám ako osobe. Čo naopak o vás vie WhatsApp a čo skôr ako neskôr bude vedieť o vás aj Facebook vidíte v tabuľke nižšie.

Ktoré dáta o vás aplikácie zhromažďujú a linkujú na vás?

 

Čo vie Facebook sám a teda čo vie následne prepojiť s dátami získanými z Whatsapp ukazuje obrázok nižšie. Prepisom som sa neunúval – už iba z množstva musí byť každému jasné, že toho je viac ako veľa.

Ďalším nezanedbateľným detailom je, kto za aplikáciou stojí.

Signal bol vyvíjaný v rôznych produktových líniách od roku 2010 Moxie Marlinspikom a Sturatom Andersonom. Po rokoch práce na šifrovaní správ a hovorov, práce pre Twitter na oddelení bezpečnosti, v roku 2013 Moxie Marlinspike založil Open Whisper Systems a o rok neskôr vznikla prvá verzia Signalu na báze Signal Protocolu (spôsobu, ako sa hlas a text šifruje pri prenose a ktorý používa aj Skype, Messenger či spomínaný WhatsApp).

V roku 2018 založil Moxie Marlinspike a Brian Acton, vyššie spomínaný spoluzakladateľ WhatsApp, neziskovú organizáciu Signal Technology Foundation. Táto sa stala oficiálnym majiteľom a zastrešovateľom nielen samotného Signalu, ale celého hnutia pre bezpečnú a privátnu komunikáciu.

Prevádzka Signalu je zabezpečovaná z dobrovoľných príspevkov užívateľov, darov, ako aj prvotného vkladu Briana Actona.

Signal Technology Foundation nemá a podľa zákona ani nemôže mať ambície zarábať na svojom produkte a činnosti. To je v úplnom kontraste s Facebookom a aj keď nie hneď teraz aj s Telegramom. K tomu ale ešte pár slov neskôr.

Kompletný kód Signalu, teda nielen šifrovací protokol, je na rozdiel od WhatsApp a Telegramu dostupný ako open-source a teda pod stálym drobnohľadom programátorskej a bezpečnostnej komunity z celého sveta. Čo sa deje v Signale nie je žiadnym tajomstvom, žiadnou čiernou skrinkou.

V tom ale stále netkvie kompletná sila a superiorita Signalu.

Ako ste sa dozvedeli, komunikácia Signalu sa ukladá len na koncových zariadenia. To znamená, že správy poslané cez Signal neprechádzajú žiadnym centrálnym serverom, kde by sa správa dala neskôr zobrať a podrobiť čo i len hypotetickému dešifrovaniu.

Tento systém nielenže zaručuje maximálnu bezpečnosť pri prenose dát ale aj kedykoľvek neskôr.

Aj keby sa niekto dostal k vášmu telefónnemu číslu, vedel odchytiť overovací kód a prihlásil sa na váš Signal účet, nikdy by nevidel správy, ktoré ste poslali či prijali na inom zariadení vy sami.

Táto z pohľadu bezpečnosti a ochrany osobných informácií vlastnosť k nezaplateniu je zároveň problém pre ľudí hľadajúcich pohodlnosť. Znamená to totiž, že správy, ktoré posielate a čítate na mobile, sa napriek možnosti posielať a čítať správy aj na desktope či tablete, nesynchronizujú na vašich zariadeniach ako je tomu vo WhatsApp či Telegrame.

Jediná šanca niečo také dosiahnuť je manuálna synchronizácia a k tomu by útočník potreboval ďaleko viac ako len vaše číslo a potvrdzovací kód.

Z pohľadu užívateľského prostredia a teda komfortu je Signal veľmi podobný WhatsApp.

Pre mňa ako bežného nenáročného užívatela nie je v Signale v porovnaní s Whatsapp žiadna limitácia. Viem vytvárať skupiny, posielať fotky, obrázky, linky, posielať správy či telefonovať a to všetko v bezobslužne vopred zabezpečenom šifrovanom režime.

Po nastavení bezpečného prihlásenia do aplikácie hneď po inštalácii (biometria, otlačok prstu či viacčíselný pin) je komunikácia na Signale doslovne trezorovo zabezpečená. Jediným bezpečnostným rizikom je, ak sa k vášmu zariadeniu fyzicky niekto dostane a navyše vie zariadenie aj odomknúť. O tom by vám vedel najlepšie porozprávať MK. Ani maximálne bezpečná a anonymná Threema nie je proti fyzickému prístupu a poznanému prístupovému kľúču bezpečná.

Telegram

Druhou spomínanou alternatívou voči Whatsapp je aplikácia Telegram. Na rozdiel od Signalu, ktorý nabral momentum len posledné dva roky je Telegram už etablovaným hráčom.

Od roku 2013, kedy bol spustený bratmi Durovcami sa stal doslovným trhákom. K dnešnému dňu má viac ako 500 000 užívateľov a zároveň sa očakáva, že získa najviac odchádzajúcich užívateľov WhatsAppu.

Z môjho pohľadu je Telegram napriek všetkému čo som napísal o WhatsApp horšia alternatíva a úplne nerozumiem, prečo si ju ľudia vyberajú.

Telegram má dva hlavné problémy. A nie malé.

Prvým je… nešifrovanie správ. Áno, čítate správne.

Napriek tomu, že Telegram dovoľuje end-to-end šifrovanie komunikácie, je to len voliteľná možnosť. Užívateľ si musí vopred vytvoriť bezpečný kanál a následne cez neho komunikovať. To platí ale len pri individuálnych chatoch. Pri skupinových táto možnosť nie je dostupná vôbec.

Druhým problémom je, že je to ďalšia cloudová aplikácia. Dáta prechádzajú a sú ukladané aj mimo vášho konečného zariadenia.

Telegram garantuje, že hlavný prístupový kód (master key) k tomu aby komunikácia bola čitateľná a dostupná na servery nemá šancu nikto získať. Poistkou je podľa ich slov, že k vydaniu kľúču by muselo dať súdne rozhodnutie viacero krajín, kde je infraštruktúra Telegramu rozložená a to je takmer nemožná propozícia. No už len eventuálna možnosť dáva dosť dôvodov na pochybnosti.

Prečo je ukladanie dát v cloude problém?

Ak niekto získa prístup k vášmu telefónnemu číslu, čo nie je až taký problém, alebo jednoduchým sociálnym inžinierstvom (niekedy nabudúce) získa potvrdzujúcu správu priamo od vás, získa tak prístup k všetkým vašim dátam.

Našťastie, toto ide ošetriť v nastaveniach aplikácie, no z pohľadu základného nastavenia je akékoľvek zabezpečenie na rozdiel od Signalu neaktívne.

Kto stojí za Telegramom?

Pavel Durov sa pred založením Telegramu zviditeľnil ako zakladateľ a CEO VKontakte.ru, najpopulárnejšej a najpoužívanejšej sociálnej siete v Rusku. Keď v roku 2014 rezignoval z pozície CEO spoločnosti (či dobrovoľne či nasilu je úplne inou témou) a odpredal všetky svoje podiely (v tom čase generujúcej desiatky miliárd dolárov ročne) mohol naštartovať Telegram bez akejkoľvek externej finančnej pomoci.

Už v čase VK bol Durov opozičný a ostro vystupoval proti Putinovi a tak jeho nový projekt získal momentum hneď na začiatku – nikto nepochyboval, že aplikácia bude dostatočne bezpečná alebo že hrozí napriek jej asociácii s Ruskom nejaký problém. Aj preto sa veľmi rýchlo stala populárnou medzi rôznymi zločineckými skupinami najprv v Rusku a neskôr po celom svete.

Pavel Durov nedokonalú bezpečnosť Telegramu obhajuje pomerom výkonu, ceny a komfortu, čo z pohľadu zatial nezarábajúceho projektu dáva zmysel. Pre Telegram. Pre každého užívatela premýšlajúceho aspoň trochu o bezpečnosti a správe osobných údajov už nie.

Navyše, podobne ako pri Facebook, rozhodnutie o tom, či a čo z aplikácie bude využité na generovanie profitu je v rukách ich majiteľov. Aj keď je Telegram v porovnaní s WhatsApp aktuálne veľmi nenáročný na zbieranie metadát a ich komerčné využitie, nemusí tomu tak byť navždy.

Ako odísť z WhatsApp

Odísť z obľúbeného systému nikdy nie je jednoduché. Už iba zmena telefónneho čísla nás desí. Ako sa o tom dozvedia moji “všetci”? Ako s nimi budem komunikovať naďalej?

Dobrá správa je, že na rozdiel od zmeny telefónneho čísla nemusíte pri zmene komunikačnej platformy premýšlať, kto všetko má poznamenané to staré.

Len tie kontakty, s ktorými ste kedykoľvek komunikovali na Whatsapp sú tie relevantné. Nikto vás zrazu nebude skúšať kontaktovať na neexistujúcom konte na WhatsApp – hneď je jasné, že tam žiadne konto nemáte.

Čo ale s tými s ktorými ste na WhatsApp komunikovali?

Prvým krokom je hromadný oznam tzv. broadcast.

Vytvorte si jeden či viacero listov s kontaktmi, ktorým chcete dať vedieť o vašom rozhodnutí a pošlete im hromadnú správu. Takto sa o tom dozvedia a je na nich, či za vami pôjdu, zostanú s vami v kontakte, alebo sa pavučina pretrhne.

Pokiaľ ich potrebujete presvedčiť, zdielajte kľudne tento článok a možno to nebude ani také ťažké presviedčanie.

Ak to nechcete robiť hromadne, samozrejme je možné odkomunikovať to s každým osobne.

Druhým krokom je zálohovanie chatov. Teda, len ak ich chcete a potrebujete.

WhatsApp umožňuje spraviť zálohu všetkých dát (áno, v spomínanom cloude) no ak ich chcete aj používať neskôr bez WhatsApp samotného, nie je to schodné riešenie. Jediná šanca je vtedy spraviť si zálohu z každého kanálu, z každej skupiny samostatne. A toto je pre mnohých skutočným problémom.

Nie že by zálohovanie jednotlivých kanálov bolo komplikované, len je to hrozne nepohodlné. Až tak, že to pôsobí ako zámer zo strany WhatsApp. Pri ich väčšom počte je to navyše dosť časovo náročné.

Je ale trochu jednorázového nepohodlia hodné toho, že niekto o vás vie aj to, čo by ste nikdy nepovedali ani najbližším? Za mňa rozhodne áno.

Tretím a posledným krokom je zmazanie vášho účtu.

Aj keď s najväčším zaprením a triaškou v prstoch, je to dobrý krok. Možno tým neelimunujete všetku neprávosť sveta, nezastavíte všetko zneužívanie vašich osobných dát, ale je to dobrý prvý krok. Kto je ochotný ísť po dátach ľudí tak agresívnym spôsobom ako Facebook, nebude mať zábrany neskôr zájsť ešte ďalej. A neskôr ešte ďalej.

Bodka na záver

Napriek tomu, že odchod od niečoho tak zažitého, pohodlného, rozšíreného a príjemného nie je jednoduchý, je to správny krok. Nikdy to už nebude ľahšie. Nikdy nebude mať Zuckerworld o vás menej informácií ako ich má teraz. A nikdy nebudete musieť ľutovať, že ste ten krok nespravili ešte vtedy, keď o vás Veľký Internet vedel stále len málo. Napriek tomu, že už teraz toho vie viac ako je dosť.